Naše svetlo verzus svetlo hviezd

Autor: René Novysedlák | 13.5.2012 o 15:34 | (upravené 13.5.2012 o 16:54) Karma článku: 7,75 | Prečítané:  416x

Výroba elektrickej energie spôsobila veľký prevrat v celej spoločnosti. Môžeme počúvať rádio, pozerať televíziu, odpovedať na e-maily či využívať sociálne siete. Tá istá elektrická energia nám umožňuje svietiť si, keď ideme v noci na záchod alebo do kuchyne. Svietime si pri čítaní kníh, lúštení krížoviek. Ak chceme v noci pozorovať hviezdy, tiež si na nich zasvietime? Nie je to postavené na hlavu? Veď ak chceme v dnešnej dobe pozorovať hviezdy, musíme predsa zhasnúť. A tu je ten problém.

PL RownicaPL RownicaJan Kondziolka

Nesprávne naprojektované svietidlá osvetľujú nebo nad nami a nie cestu pod našimi nohami, či kolesami áut. V USA ročne minú na svietenie do vzduchu 2 miliardy dolárov. Už aj na predmestiach je veľmi obtiažne pozorovať Mliečnu cestu. V centrách miest vidíme len tie najjasnejšie hviezdy a planéty. Tradičné mestské hvezdárne svojim návštevníkom ukazujú len nejakú tu planétu alebo Mesiac. Hmlovinu málokedy a aj to len s lepšími ďalekohľadmi. Často používané staré „kudéčka“ nestíhajú držať krok. No nie je to len slabým výkonom zastaranej techniky. Ako máme pozorovať na presvetlenej oblohe? Osvetlenie miest a obcí často zasahuje veľmi vysoko nad obzor. Že je to problém len nás astronómov? Omyl! Týka sa to každého z nás Svetelné znečistenie je jedným z vážnych civilizačných problémov.

Hormón melatonín je jedným z najvýznamnejších hormónov pre telo človeka. Je vylučovaný v epifýze (žľaza s vnútorným vylučovaním) len za tmy. Jeho produkcia sa môže obmedziť či dokonca úplne zastaviť keď si v noci zasvietime napríklad pri vykonávaní potreby. Na tvorbu melatonínu vplýva aj spánok v osvetlenej miestnosti. Nehovoriac o ľuďoch pracujúcich na nočných zmenách. A kvôli čomu ho vlastne potrebujeme? Počas dňa v bunkách vznikajú genetické chyby, ktoré opravuje práve melatonín. V konečnom dôsledku platí, že čím je jeho doba tvorby kratšia, tým menej genetických porúch sa stihne opraviť. Nedostatok tmy, teda doby počas ktorej nie sme vystavení osvetleniu, ovplyvňuje náladu a spôsobuje celý rad ochorení.  Narušenie tvorby melatonínu môže viesť k depresiám, únave, bolesti hlavy, poruchám spánku, podráždenosti, je rizikovým faktorom pre inzulínovú rezistenciu (porucha účinku inzulínu) a cukrovky 2. typu. Melatonín pomáha premeniť cholesterol na žlč a zvyšuje mobilitu žlčových kameňov zo žlčníka, riadi produkciu ďalších hormónov ako napríklad adrenalínu či kortizolu. Melatonín brzdí nádorový rast (má antioxidačné účinky) a preto má aj priamy vplyv na výskyt rakoviny.


Na otázku aké máme v oku fotoreceptory väčšina z nás odpovie, že tyčinky a čapíky. Od roku 2007 to však už neplatí. Prostredníctvom tyčiniek a čapíkov dochádza k vizuálnemu vnemu. Tretí druh fotoreceptorov, tzv. fotocitlivé gangliové bunky, sčítava množstvo dopadajúceho svetla počas dlhšieho časového úseku. Signál z tyčiniek a čapíkov putuje do primárneho zrakového centra v mozgu a vytvára vizuálny vnem. Informácia o stabilnej hladine okolitej svetelnej intenzity je z fotocitlivých gangliových buniek prenášaná do jadra nad zrakovým skrížením v hypotalame, ktoré je zodpovedné za kontrolu v rámci tzv. cirkadiánnych rytmov tela (biologické hodinky organizmu). Svetlo z pouličných svietidiel prekáža aj rastlinám. Niektoré druhy stromov vysadených v parkoch v blízkosti nesprávne naprojektovaných svietidiel, väčšinou sa jedná o gule, opadávajú na jeseň oveľa neskôr a tak nie sú pripravené na mrazy, ktoré ich poškodzujú. Na prirodzené striedanie dňa a noci sú prispôsobené napríklad aj obojživelníky či plazy, nedostatok tmy je pre nich v niektorých prípadoch fatálny. Počet úmrtí hmyzu v dôsledku snahy letieť za svetlom a to za každú cenu dosahuje denne miliardy na celom svete. Množstvo molí vyčerpá svoje sily a tak uhynie od vysilenia. Často sa stáva, že sa hmyz dostane medzi kryt (difúzor) a výbojku svietidla a tam hynie. Zvyšky tiel sa potom usadzujú na dne „krytu“ svietidla, čo ešte viac znižuje účinnosť takéhoto svietenia. Čo to znamená? Zbytočne sme prišli o peniaze. Znova a znova.


Oveľa väčší ohlas vo verejnosti má v súčasnosti masový úhyn vtákov. Tie počas nočného sťahovania často vo vysokej rýchlosti narážajú do osvetlených výškových budov. Po náraze ich ročne uhynie približne 100 miliónov a všeobecne v dôsledku svetelného znečistenia ich ročne zahynie takmer miliarda. Poznáte astronóma – pozorovateľa, ktorý by rád pozoroval na presvetlenej oblohe, kde vidí len Mesiac a nejakú tú planétu? Určite nie. Všetci amatéri a o to viac profesionáli sú nútení vyhľadávať oblasti čo najmenej zasiahnuté svetelným smogom nielen z miest. Podľa definície je pozorovateľ stránka zúčastnená na istom konaní bez práva rozhodujúcim spôsobom zasahovať. Lenže tu zasiahnuť môžeme.

Riešenie je však relatívne jednoduché, nevyžadujúce si veľké investície. Stačí používať vhodné svietidlá a svietiť len tam, kde to je nutné a len toľko, koľko je nutné.


Ak sa situácia vo svetelnom znečistení bude aj naďalej zhoršovať v budúcnosti budeme musieť za krásami nočnej oblohy chodievať len do chránených oblastí tak, ako dnes chodievame do zoologických záhrad. Takéto územie už máme aj na Slovensku, Park tmavej oblohy Poloniny bol vyhlásený 3. 12 . 2010.

Všetko potrebné o projekte How many stars? sa dozviete aj na slovenskej stránke projektu http://svetelneznecistenie.sk/stars. Nezabudnite, že to robíte pre seba a svoje deti! Ďalšie informácie týkajúce sa svetelného znečistenia nájdete na stránke www.svetelneznecistenie.sk.

Podporte medzinárodný projekt Koľko hviezd ešte vidíme? (How many stars?), do ktorého sa v roku 2011 zapojila aj Slovenská republika. Stačí sa voľným okom pozrieť na isté súhvezdie na oblohe, zapamätať si koľko hviezd v danom súhvezdí vidíte a správu z pozorovania odoslať pomocou vopred pripraveného formulára. Výsledky pozorovaní sú vyhodnocované a zakresľované do celosvetovej mapy svetelného znečistenia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?